Potravina našej doby

Potravina našej doby

Kefír je kys­lom­liečny nápoj, ktorý niek­torí označu­jú za jogurt 21. storočia. Tak ako na zači­atku min­ulého storočia sve­tová spoloč­nosť objav­i­la bul­harský jogurt a obľú­bi­la si ho – veľa nasvedču­je, že pre našu dobu to bude kefír z Kaukazu a Tibetu. Prečo je to tak, sa dozvi­ete v pripravo­vanej kni­he a v skratke aj v tom­to článku.

Domá­ci kefír a knižky o ňom

Jogurt ľudí nad­chol v dobe, keď si lekári uve­domili súvis­losť medzi nesúladom črevnej mikro­bio­ty a radom chorôb, do­konca aj duševných. Dobrej povesti jogur­tu pri­dali príbe­hy o dlhove­kých bul­harských sedli­akoch – sú však aj názo­ry, že tamo­jší mu­ži si svoj vek nadsa­dzovali, aby sa vyh­li odvo­du v prípa­de vojny – na Balkáne bolo odd­áv­na v tom­to smere napätie.

Súčas­ný továren­sky vyrábaný jogurt na rozdiel od pôvodné­ho domáce­ho obsahu­je len dva druhy lab­o­ratórne pesto­vaných mikróbov vybraných viac s ohľadom na priemy­sel ako na ľudí. Súčas­ný balený jogurt dobre dozrie­va v tég­likoch a dobre vydr­ží v priebe­hu reťaz­ca od výro­by, cez obchod až k zákazníkovi. Obmedze­nie mikro­bio­ty je však na úkor zdravot­ných účinkov. Opro­ti tomu kefír obsahu­je zhru­ba 50 rôznych druhov mikroor­ganizmov a pred­stavu­je tak celistvý mikro­biál­ny ekosys­tém.

O kefíre sa dnes vraví ako o pro­bi­otick­om a pre­bi­otick­om ná­poji a o funkčnej potravine. Nie­len, že zasýti, dokáže pod­poriť zdravie, pre­dovšetkým čo sa týka tráve­nia, imu­ni­ty a psy­chiky. Dnes sa už vie, že čre­vo je veľ­mi úzko pre­po­jené s imu­nit­ným sys­té­mom a množst­vo autoimu­nit­ných a imu­nit­ných ochorení vrá­tane alergií súvisí práve s narušeným črevným mikrobió­mom. Neprek­vapí to, keď si uve­domíme, že najväčšou styč­nou plo­chou člove­ka s vonka­jším sve­tom je práve čre­vo.

Črevný ekosys­tém člove­ka ráta cez 1500 mikro­biál­nych dru­hov, z⁠ ktorých veda zati­aľ preskú­mala zhru­ba 10 per­cent. Bohatá bio­diverzi­ta a vyladené medzidruhové vzťahy zaruču­jú nie­len plno­hod­not­né vstre­bá­vanie živín. Mikró­by nám tiež pomáha­jú syn­te­ti­zo­vať rôzne potreb­né látky, ktoré si telo nedokáže vyro­biť samo ale­bo je ich výro­ba pre ľud­ské bunky zby­točne náročná. Navyše, sym­bi­otická mikro­bio­ta hrá kľúčovú úlo­hu pri nasta­vo­vaní správnej miery odozvy imu­nit­ného sys­té­mu. Biele krvinky sú v neustálej súhre s bak­téri­a­mi a kvasinka­mi v čreve, vzá­jo­mne sa učia a usmerňu­jú svo­je sprá­vanie.

Ak sa v dôsled­ku nez­dravej živ­o­to­správy, pre­dovšetkým vysoko priemy­selne spra­co­v­anej stravy, nedostatku po­hybu, nad­miery duševného napä­tia a opako­vanej liečbe anti­biotikami biodi­verzita mikro­biál­ne­ho ekosys­té­mu naruší, dôjde k takz­vanej dys­bióze. Za tak­to zme­nených pod­mienok niek­toré druhy mikróbov výrazne pre­vlád­nu a iné sa stra­tia. Ak 2000 rôznych druhov v čreve je známk­ou plného zdravia, tak počet nižší ako 1400 je už spravid­la spo­jený s vážny­mi, najčaste­jšie civ­i­liza­čný­mi ochore­ni­a­mi. Plný počet oko­lo 2000 druhov majú v súčas­nos­ti už väčši­nou len člen­ovia prírod­ných národov, ktorí ostali na svo­jej pôvod­nej pestrej strave bohatej na rôzne druhy vlákniny a stále žijú spätí s prírodou.

Je vedecky dobre pod­ložené, že niek­toré zo zhru­ba 50-tich druhov mikroor­ga­niz­mov v kefíre dokážu uprav­iť pro­stredie čre­va a zmierniť zápaly. Keď sa povrch čre­va upoko­jí a⁠ zaho­jí, zno­va začne pri­ať bohatšiemu a zdravšiemu zlože­niu mikro­bio­ty. Uce­lene­jší mikro­biál­ny ekosys­tém dokáže ná­sledne vyladiť čin­nosť imu­nit­ného sys­té­mu a uprav­iť meta­bolizmus. To, čo s nami žije v čreve, má značný vplyv na celkový telesný a du­ševný stav. Mikró­by vyrá­bajú radu bioak­tívnych látok a touto ces­tou vedia pri­amo ovplyvňo­vať aj na­šu náladu a sprá­vanie. Nie sú to iba nejaké nepa­trné ne­viditeľné potvorky – boli tu dávno pred nami – dá sa povedať, že Zem patrí im. My ako mno­hobunkové tvory sme tu v porov­naní s⁠ bakté­riami nováčik­mi – hráme na ich poli, oni sú tu doma a⁠ ve­dia si v tom-čom povedať. My ľudia nie sme až taký­mi pán­mi, ako by sme si radi mysleli. Čas­to nás o tom žiaľ presvedčí až choro­ba.

Je vedecky dobre preukázané, že domá­ci kefír vyrobený po­mocou kaukazského kefírového zrna ale­bo tibetskej huby má zdrav­iu prospešné účinky. Dôležité bio­log­ické aktiv­i­ty pozorova­né v prostredí kefíru ale­bo pri bak­tériách izolo­vaných z⁠ kefíru zahŕňa­jú prot­iná­dorové, pro­tizá­palové, antimikro­biálne, imu­no­regulačné, antia­ler­gické, antimu­tagénne, antigeno­tox­i­cké pô­sobenie, a⁠ tiež pri­aznivý vplyv na hoje­nie⁠ rán. (1)

Kefír si viete ľahko vyrábať sami doma. Potre­bu­jete dobrý zdroj mlieka, pohár a kefírovú kultúru. Jeho prípra­va je spome­dzi mliečnych výrobkov hneď po obyčaj­nom kys­lom mlieku tá naj­jednoduchšia. Aj pre­to sme o ňom priprav­ili kni­hu.

Pri mliečnych výrobkoch vo všeobec­nos­ti je dôležité dbať na dobrý pôvod mlieka. Mno­hým z nás už dnes nie je ľahosta­jné utr­pe­nie zvier­at. Bezc­it­né spô­so­by priemy­sel­ných veľko­chovov nie sú jedi­nou možnosťou. Ľudia si po tisíce rokov so zvier­ata­mi chovaný­mi na mlieko budovali vzájomne prospešný vzťah. Stá­da boli chrá­nené pred drav­ca­mi a zabezpečené počas krutého ob­dobia zimy – výme­nou za mlieko a mäso. Smrť k živ­o­tu patrí, nad­miera utr­pe­nia však nie. Ak priemy­sel­né veľko­chovy spôso­bujú neľud­ské utr­pe­nie, je chy­bou vzťa­ho­vať to aj na malé pa­sienkové chovy a zatra­co­v­ať tak veľkú časť svo­jich vlast­ných spoločen­ských a prírod­ných koreňov. Verím, že záu­jem o zdra­vie a do­mácu výrobu kefíru prispe­je k rozšíre­niu pove­do­mia aj v ob­las­ti medzidruhových vzťa­hov a prírod­ného hospo­dárenia.

Načrt­nuté široké súvis­losti dali pop­ud k napísa­niu kni­hy Domá­ci hojivý kefír. Podrob­ne sa na 270-tich stranách zaoberám súvis­losťou medzi trávením, imu­ni­tou a duševným zdravím, spre­vádzam jednodu­chou výrobou kefíru a kefírových mliečnych výrobkov u vás doma. K tomu prik­ladám množst­vo recep­tov na jedlá s kefírom. Nechýba­jú zdravot­né účinky kefíru a na okraj množst­vo zau­jí­mavostí. Kni­ha ter­az pre svo­ju ces­tu do sve­ta potre­bu­je pod­poru pri­azniv­cov. V súčas­nos­ti beží zbier­ka na zaplate­nie nák­ladov spo­jených s jej druhým výrazne rozšíreným vydaním – za vašu pod­poru získate výt­lačok (či elek­tron­ickú kni­hu) v pred­sti­hu!

Pod­poriť druhé rozšírené (nie­len české) vydanie kni­hy Domá­ci hojivý kefír

Zdroj:

(1) PRADO, M. R. a kol. 2015. Milk kefir: com­po­si­tion, micro­bial cul­tures, bio­log­i­cal activ­i­ties, and relat­ed prod­ucts. Dos­tup­né online: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26579086/

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *