Odkiaľ kultúru? Z kefírovej mapy, od Milchemy či od Slovincov?

Odkiaľ kultúru? Z kefírovej mapy, od Milchemy či od Slovincov?

Okrem toho, že niek­torí za kefír označu­jú aj „vod­ný kefír“ tibi­cos, samot­ného mliečne­ho kefíru je tiež viac druhov. Dva zák­lad­né sú:

  • kefír, pôvodom z Kaukazu,
  • tara – tibet­ská jogur­tová huba, pôvodom z Tibetu.

Pre jednodu­chosť nazý­vam obe kultúry kefírom, jeden kaukazským a druhý tibet­ským.

Kaukaz a Tibet sú dve mies­ta, kde sa kefír dochoval do novoveku. V omno­ho dávne­jších dobách mohla byť jeho výro­ba rozšírená na veľkej časti Eurázie – taký je aspoň môj pred­pok­lad. Kefír totiž výrazne uľahču­je tráve­nie lak­tózy a mohol zohrať kľúčovú úlo­hu v dobe zači­atkov chovu zvier­at na mlieko, keď ešte ľuďom chýbal enzým na tráve­nie lak­tózy. Schop­nosť štiepiť ten­to zložitý cukor v dospelom veku sa totiž vyv­in­u­la až pod vplyvom častého pitia mlieka a zvlášť kefíru. Ten preukáza­teľne zlepšu­je znášan­livosť lak­tózy s ľudí s intol­er­an­ciou.

Zák­lad pre výrobu kefíru, kefírová kultúra, vyz­erá ako malý biely kúsok karfi­olu.

Kefír aj tara (tibet­ský kefír) sú si na pohľad aj chuťo­vo veľ­mi podob­né. Aj čo sa mikro­biál­ne­ho zlože­nia druhov sú pomerne blízko spri­az­nené. V jed­nom vedeck­om pre­hľade sa uvádza, že z hľadiska druhového zlože­nia mikroor­ga­niz­mov sa vzorky kefíru z Tibetu podoba­jú tým z iných častí sve­ta na 50∼75%. Aj medzi vzorka­mi z Tibetu je istá pre­men­livosť: tieto sa zho­du­jú na 78∼92%.

Osob­ne pred­pok­ladám, že s výn­imk­ou priľahlých oblastí Kaukazu (Turecko, Rusko, juhový­chod­ná Euró­pa…) a Tibetu (Čína, India) sú vo väčšine sve­ta kefíroví krížen­ci. Jeden taký je aj u mňa, pre­tože v priebe­hu rokov som mal doma zároveň kefír z rôznych zdro­jov a pos­tup­ne sa mi domiešali.

Tieto dni som sa však odhod­lal sprav­iť si v tom pori­adok. Získal som sušené kultúry na mliečny kefír z inter­ne­tového obchodu Letti.sk, ktoré majú podľa ich slovin­ského dodá­vateľa svoj zdroj na Kaukaze – a tiež som si objed­nal tibet­ské kefírové zrná z obchodu Milchema, ktorých udá­vaný pôvod je v Tibete:

V ľavo je môj „českosloven­ský” kefír, v strede hore sú žlté suché zrnká z Kaukazu a pod nimi rozbehnuté biele, a v pra­vo sú zrnká od Milche­my pôvodne z Tibetu.

Po tom, ako sa mi sušené kaukazské zrnká podar­i­lo konečne dobre rozbehnúť, som sa podu­jal na pokus. Totiž, sušené zrná potre­bu­jú čas a mlieko, aby ožili – kým sa riadne nezo­tavia má kefír rôzne neprí­jem­né chute a pachute. Môže to trvať týždeň-dva, kým sa zo zmrazenia spamä­ta­jú – v mojom prí­pade to boli tie dva týždne.

Keď som už mal všetky vzorky pre­vádzky-schop­né, do troch pohárov som dal rov­naké množst­vo mlieka a kefírových zrniek. Nechal som ich pri izbovej teplote 24 hodín – a chut­nal a robil si poznámky:

Skú­mal som toho vlastne aj viac – moja žena už hreší, že všade sú poháre!

Výsle­dok?

  • Kaukazský kefír mal naj­jem­ne­jšiu chuť a hus­to­tou bol ako jem­ný pud­ing.
  • Tibet­ská tara mala slad­kokys­lú chuť a hus­to­tou bola ako hus­te­jší pud­ing.
  • Môj „českosloven­ský” kríženec mal kysle­jšiu chuť a bol ako hus­te­jší pud­ing.

Všetky boli dobré! Vybadal som tiež nasle­dovné:

  • Kaukazský pracu­je v mlieku rovnomerne­jšie a stačí ho v mlieku pre rov­naký výsle­dok niekoľkoná­sob­ne menej.
  • Tibet­ské zrnká sú naj­jem­ne­jšie, ľahko sa z nich kúsok odtrhne, avšak najrých­le­jšie sa rozras­ta­jú.
  • Môj „českosloven­ský” má najväčšie a najpevne­jšie zrno.

Sú to však len prvé dojmy založené na nepa­trnej vzorke. Veľkú úlo­hu určite zohrali pod­mienky a druh mlieka, ktoré mali zrnká pred tým, ako sa ku mne dostali. Uví­tam pre­to nižšie v komen­tároch vaše skúsenos­ti!

Ak svoj kefír doma ešte nemáte – na Sloven­sku viem o troch možnos­ti­ach ako sa k nemu dostať:

Môj balíček od Milche­my – už usilovne čítam 🙂

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *