Príbeh jednej lásky alebo ako sa kefír dostal do sveta

Príbeh jednej lásky alebo ako sa kefír dostal do sveta

Zdroj: Andrey Besko­rsyi, Аграрные истории любви, portál Latifundist.com.

Ťažko uver­iť, že len pred niečo viac ako sto rok­mi bol dnes tak známy kys­lom­liečny výrobok dos­tup­ný iba niekoľkým vybraným. Medzi dejin­ný­mi udalosťa­mi týka­júci­mi sa rozšíre­nia kefíru z hôr Kaukazu do Rus­ka vys­tupu­je jeden prekrásne romantický príbeh s mierne krim­inál­nym nády­chom.

Až do zači­atku dvad­si­ate­ho storočia oby­vatelia Kaukazu neúprosne strážili tajom­st­vo svo­jho zvlášt­ne­ho kys­nutého mliečne­ho výrobku, na výrobu ktorého sa použí­val kvas v podobe bielych zŕn. Povesti hov­o­ria, že zrná priniesol kaukazským pánom sám pro­rok Mohamed, aby miest­nym ľuďom dodali silu, vytr­val­osť a zdravie. Pre­to bolo toto „pro­rokove proso“ starostli­vo strážené, najmä pred nezn­aboh­mi.

V roku 1908 mal najs­lávne­jší ruský „mliečny mag­nát“ Niko­laj Bland­ov v oblasti sev­erného Kaukazu dvanásť svo­jich tovární. Bolo celkom prirodzené, že nád­h­erný mliečny výrobok so sku­točne jedinečný­mi vlast­nosťa­mi mu nedá­val spá­vať. Pozornosť Niko­la­ja Ivanoviča v tom čase pri­ti­ahla jed­na jeho pra­cov­níč­ka: Iri­na Tikhonov­na Sakharo­va. Napriek mla­dosti sa jej podar­i­lo ukončiť školu chovu hov­ädzieho dobyt­ka a spra­co­v­a­nia mlieka v Novo­ji, zvlád­nuť tajom­stvá výro­by najs­lávne­jších syrov pod vedením francúzske­ho majs­tra a vyv­inúť pro­ces výro­by masla, ktorý spoločnos­ti priniesol Zlatú medailu sve­tovej výs­tavy v Paríži 1907. Dnes je ťažké povedať, či Bland­ov vedel, aká náročná a nebezpečná bude úlo­ha, ktorú zver­il dvad­saťročnej dievčine. Bola to ona, ktorá išla na roko­va­nia s prin­com Bek-Mir­zom Bai­chorovom, ktorý dodá­val mlieko do tovární obchod­ného a priemy­sel­ného part­ner­st­va „N. I. Bland­ov a spol.“ v Kislovod­sku a strážil tajom­st­vo výro­by kefíru.

Iri­na Sakharová a miest­ny správ­ca Vasiliev, ktorý šiel s ňou, boli pri­jatí so sku­točne knieža­cou pohostin­nosťou. Ale nič viac. Vytúžený kefírový kvas ostal neprís­tup­ný a majiteľ ho nech­cel predať za peni­aze. Nepo­moh­lo ani to, že sa do mladej krásky zamilo­val tak­mer na prvý pohľad. Jeho vys­tupo­vanie malo sil­ný ori­en­tál­ny nádych, sprá­val sa, ako by mu u nôh ležal celý svet… Vo veci dra­ho­cen­ných „zŕn“ bol neús­tup­ný.

Hos­tia sa s prázd­ny­mi ruka­mi vydali späť domov. Udalosti však nabrali zvlášt­ny spád. Po ces­te ich chyti­la skupina jazd­cov, ktorí Irinu jednodu­cho unies­li. Vasiliev nemal naj­menšiu pochyb­nosť o tom, kto bol za tým­to úno­som. Okamžite o tom infor­moval Niko­la­ja Bland­o­va, ktorý vys­lal čatu na pomoc uväznenej. Iri­na, ktorej nebo­lo v naj­menšom ublížené, bola čosko­ro vys­lo­bo­dená. Bland­ov trval na prís­nom potrestaní úno­su. Jeden z najv­plyvne­jších pred­staviteľov miest­nej vrch­nos­ti sa mal dostaviť pred súd. Ukáza­lo sa, že také­to rozpolože­nie je viac ako chúlostivé. Najlepším riešením bolo uza­vrieť pri­ateľskú doho­du. Bland­ov si naplnil svo­ju túžbu po kys­lom­liečnom zázraku, Iri­na pri­jala prin­cove ospravedl­ne­nie spolu s boha­tou kyti­cou cud­zokra­jných kvetín … Prí­pad bol uza­vretý.

Dobová fotografia: Iri­na Sakharová a knieža Bek-Mirza Bai­chorov (zdroj: Wikipedia)

Mno­ho zdro­jov pred­stavu­je odovz­danie kefíru Rusom ako povin­né opa­tre­nie kniežaťa potreb­né na zabrá­ne­nie trestu. Zostá­va však veľa otá­zok. V prvom rade, princ únos neza­vŕšil. Rých­lo pochopil, že Bland­ov, jeden z najv­plyvne­jších ľudí v kra­jine, by na tieto činy okamžite a veľ­mi tvr­do odpovedal. Ako vlastne dopadol únos? Žandári našli une­senú Irinu podozri­vo rých­lo. Pri­ateľská doho­da bola rov­nako tak dosi­ah­nutá neobyča­jne sko­ro. A posled­ná vec. Človek, ktorý kon­al pro­ti svo­jej vôli, ​​by nechoval pri­azeň voči tým, ktorí ho k tomu prinútili. Iri­na však potom viac ako mesi­ac ces­to­vala do okolitých dedín, starostli­vo štu­dovala spô­sob výro­by a všetky tajom­stvá kvaseného mliečne­ho výrobku. A všade stret­la pohostin­nosť, srdečnosť a otvorenosť, čo je ťažké vysvetliť inak ako vplyvom kniežaťa. Hov­orí sa, že každé ráno našla dievči­na na verande prepy­chovú kyticu, ktorú s radosťou pri­jala…

Zdá sa, že princ bol sku­točne uchvátený nie­len krá­sou, ale aj mysľou dievčiny, ktorej sa podar­i­lo presvedčiť ho, že tajom­st­vo, ktoré jeho ľudia tak­to starostli­vo chrá­nia, môže pomôcť tisí­com. Možno, že únos a všetko ostat­né bolo potreb­né, aby sa nejako vysvetlilo, prečo sa jeden z najv­plyvne­jších pred­staviteľov kaukazského ľudu dopustil poruše­nia tak závažného odvekého zákazu. Možno, že knieža nebol poháňaný hor­livou lásk­ou, ale sku­toč­nou ušľachtilosťou člove­ka, ktorý dokonale chápe, aké bohat­st­vo vlast­nia jeho súk­meňov­ci a aké uži­točné môže byť pre mil­ióny ďalších ľudí vrá­tane „nev­e­riaci­ch“ cud­z­in­cov. Odmi­etol veľ­mi lákavú peňažnú ponuku a jednodu­cho dal sve­tu cenené zrná zadar­mo. Sku­točne kniežací dar!

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *