Príbeh jednej lásky alebo ako sa kefír dostal do sveta

Zdroj úda­jov: Andrey Besko­rsyi, Аграрные истории любви, portál Latifundist.com.

Ťažko uver­iť, že len pred niečo viac ako sto rok­mi bol dnes dobre známy kys­lom­liečny výrobok dos­tup­ný iba pomerne úzkej sku­pine ľudí. Spomedzi dejin­ných udalostí vedú­ci­ch k rozšíre­niu ke­fí­ru z⁠ hôr Kaukazu do Rus­ka a širšie do sve­ta vys­tupu­je jeden zvlášť dojí­mavý a napí­navý príbeh.

Až do zači­atku dvad­si­ate­ho storočia oby­vatelia Kaukazu ne­úprosne strážili tajom­st­vo svo­jho zvlášt­ne­ho mlieč­neho nápo­ja, na výrobu ktorého sa použí­val kvas v podobe bielych zŕn. Po­vesti hov­o­ria, že kaukazským pá­nom ven­o­val zrná sám pro­rok Mo­ha­med, aby miest­nym ľuďom zabezpečo­vali silu, vy­trvalosť a⁠ dobré zdra­vie. Pre­to bolo toto „pro­rokove proso“ starostli­vo strá­žené, zvlášť pred „nezn­aboh­mi“. Kefírové zrná sa šírili výluč­ne ako súčasť vena v rám­ci kaukazkých rodov.

V priebe­hu 19. storočia sa svet stá­val menším a⁠ správy o⁠ lie­čivých účinkoch kaukazského mliečne­ho nápo­ja menom „kyppe“ pre­nikli k⁠ Všerus­kej lekárskej spoločnos­ti. Ved­ci si pri­ali pre­skúmať jeho chýrne účinky na tuberkulózu a poruchy tráve­nia. Kefír však bol v tej dobe mimo Kaukazu nedos­tup­ný. Pokusy
o jeho výrobu zly­hávali, bez kefírového kva­su to nebo­lo možné. Čle­novia lekár­skej spoločnos­ti sa však nevzdá­vali. Spo­jili sa s ma­jiteľmi miest­nych mliekarní s cieľom kefír pre Rus­ko získať.

V roku 1908 mal slávny ruský mliekáren­ský veľkopod­nikateľ Ni­kolaj Bland­ov v oblasti sev­erného Kaukazu dvanásť svo­jich pre­vád­zok. Aj jemu tajom­ný liečivý mliečny výro­bok kaukaz­ských vr­chá­rov pocho­piteľne nedá­val spá­vať.

Pozornosť Niko­la­ja Ivanoviča Balan­do­va v tom čase pritiah­la jed­na jeho pra­cov­níč­ka – Iri­na Tikhonov­na Sakharo­va. Napriek mla­dosti sa jej podar­i­lo ukončiť školu chovu hov­ädzieho dobyt­ka a spracova­nia mlieka v Novo­ji, zvlád­nuť ume­nie výro­by naj­sláv­nejších syrov pod vedením francúzske­ho majs­tra a vy­vinúť po­stup výro­by masla, ktorý spoločnos­ti priniesol Zlatú medailu sve­tovej vý­stavy v Paríži 1907. Z dnešného pohľadu je ťažko povedať, či Bland­ov vedel, aká náročná a nebezpečná bude úlo­ha, ktorú zver­il vtedy dvad­saťročnej mladej žene. Bola to práve ona, koho vys­lal na rokova­nie s⁠ prin­com Bek-Mir­zom Bai­cho­rovom. Kaukazský šľachtic Bai­chorov dodá­val mlieko do to­vární obchod­ného a priemy­sel­ného spolo­čenstva N. I. Blan­dov a⁠ spol. v Kis­lovodsku a zároveň strážil tajo­mstvo výro­by kefíru.

Iri­na Sakharová a miest­ny správ­ca Vasiliev, ktorý šiel s ňou, boli pri­jatí so sku­točne knieža­cou pohostin­nosťou. Ale nič viac. Vytúžený kefírový kvas ostal neprís­tup­ný – jeho pán ho nech­cel predať za peni­aze. Nepo­moh­lo ani to, že sa do mladej krásky za­miloval tak­mer na prvý pohľad. Jeho vys­tupo­vanie malo sil­ný ori­en­tál­ny nádych – sprá­val sa, ako by mu pri nohách mal ležať celý svet. Vo veci dra­ho­cen­ných zŕn bol neús­tup­ný.

Hos­tia sa s prázd­ny­mi ruka­mi vydali naspäť – udalosti však nabrali zvlášt­ny spád. Po ces­te ich dohoni­la skupina jazd­cov, ktorí Irinu unies­li. Vasiliev nemal naj­menšiu po­chyb­nosť o tom, kto bol za tým­to úno­som. Rých­lo upove­domil Niko­la­ja Bland­o­va, ktorý vys­lal čatu na pomoc uväzne­nej. Iri­na, ktorej nebo­lo v naj­menšom ublížené, bola čosko­ro vy­slobodená.

Blan­dov trval na prís­nom potrestaní únoscov. Bai­cho­rov, jeden z naj­vplyvnejších pred­staviteľov miest­nej vrch­nos­ti, sa mal do­staviť pred cársky súd. Ukáza­lo sa, že také­to rozpolože­nie je viac ako chúlos­tivé. Naj­lepším riešením bolo uza­vrieť priateľ­skú do­hodu. Blan­dov si na­plnil svo­ju túžbu po kys­lom­liečnom zázraku, Iri­na pri­jala prin­cove ospravedl­ne­nie spolu s boha­tou kyti­cou cudzo­krajných kvetín… a prí­pad bol uza­vretý.

Mno­ho zdro­jov pred­stavu­je odovz­danie kefíru Rusom ako nut­né opa­tre­nie kniežaťa potreb­né pre zabrá­ne­nie trestu. Ta­kéto podanie má však viacero medzi­er. V prvom rade, princ únos neza­vŕšil. Rých­lo pochopil, že Bland­ov, jeden z najbo­hatších ľudí v kra­jine, by naň okamžite a veľ­mi tvr­do odpovedal. Ako vlastne dopadol únos? Žandári našli une­senú Irinu podozri­vo rých­lo. Pri­ateľská doho­da bola rov­nako tak dosi­ah­nutá neoby­čajne sko­ro. A posled­ná vec – človek kon­a­jú­ci z donúte­nia a pro­ti svo­jej vôli, by zre­jme nechoval pri­azeň voči tým, ktorí ho k da­nému činu prinú­tili. To nebol prí­pad kniežaťa Bai­choro­va. Iri­na ná­sledne viac ako mesi­ac ces­to­vala do okolitých dedín, starost­livo štu­dovala spô­sob výro­by a všetky tajom­stvá kefíru. Všade stret­la pohostin­nosť, srdečnosť a otvorenosť, čo je ťažké vysvet­liť inak ako vplyvom kniežaťa. Hov­orí sa, že každé ráno naš­la dievči­na na verande veľkú kyticu, ktorú s radosťou pri­jala. Niečo nazna­čuje aj dochovaná fotografia (nasle­du­jú­ca strana).

Zdá sa, že princ bol sku­točne uchvátený nie­len krá­sou, ale aj duchom dievčiny. Zre­jme sa jej podar­i­lo presvedčiť ho, že tajom­stvo, ktoré jeho ľudia tak­to starostli­vo chrá­nia, môže pomôcť tisí­com. Únos a všetko ostat­né mohli byť potreb­né nato, aby sa nejako ospravedl­ni­lo, že sa jeden z najdôležite­jších predstavite­ľov kau­kazského ľudu dopustil poruše­nia závažného odveké­ho zá­kazu – a daroval kefírové jadro cud­z­in­com. Možno, že knieža nebol po­há­ňaný hor­livou lásk­ou, ale sku­toč­nou ušľachtilosťou člove­ka, ktorý dokonale chápe, aké bohat­st­vo vlast­nia jeho súk­meňovci a⁠ aké uži­točné môže byť pre mil­ióny ďalších ľudí vrá­tane „neve­riacich“. Odmi­etol lákavú peňažnú ponuku a⁠ kefír dal sve­tu zadar­mo. Sku­točne kniežací dar!

Kefír sa dostal do Rus­ka, odti­aľ ďalej do celého sve­ta a⁠ po­stupne sa stal obľúbeným nápo­jom. Iri­na Sakharo­va neskôr zí­ska­la prácu v⁠ mliekarni v Moskve, vydala sa a mala dve deti. V⁠ priebe­hu živ­ota sa jej dosta­lo niekoľko vlád­nych ocení, medzi iný­mi aj zvláštne uznanie Sovi­etske­ho min­is­ter­st­va zdravot­níctva za jej úlo­hu pri získaní kefíru.