Prísady:
- tvrdšia zelenina nakrájaná na menšie kúsky (napríklad kapusta, mrkva, karfiol a cibuľa),
- 1–2 lyžice čerstvej precedenej kefírovej srvátky (vodnatej časti zrazeného kefíru),
- voda na doliatie podľa potreby,
- korenie podľa chuti (celé čierne alebo nové korenie, rasca, kôpor, horčičné semeno, čerstvý zázvor, čili),
- 1 čajová lyžička soli na 1 kg zeleniny (soľ zabezpečí, že zelenina ostane chrumkavejšia).
Pomôcky:
- veľký pohár,
- kúsok látky s gumičkou na prekrytie pohára,
- veľká miska (keby chcel obsah pohára pretiecť),
- menší úzky a vysoký pohár uzavretý a naplnený vodou – obvodom by mal vojsť do veľkého pohára.
Postup:
Zeleninu v miske premiešame so soľou a necháme pár hodín zmäknúť a pustiť šťavu. Až potom ju natlačíme do pohára s korením. Všetko zalejeme srvátkou a dolejeme vodou tak, aby bola zelenina pod hladinou. Cibuľa, zázvor aj čili podporujú kvasenie, rovnako tak živá kefírová srvátka. Kvasenie sa takto urýchli, stačí použiť menej soli a zelenina môže byť chutnejšia. Pohár odporúčam postaviť do misky – stáva sa totiž, že obsah nakypí a pretečie. Zmes necháme pri izbovej teplote pár dní pracovať – lepšie na mieste, kde nevadí zápach. Priebeh kvasenia denne sledujeme a zeleninu prípadne zatlačíme pod hladinu – dobré je zaťažiť ju malým pohárom naplneným vodou alebo vhodne veľkým okruhliakom. Priebežne ochutnávame a keď sme s výsledkom spokojní, kyslú zeleninu presťahujeme do chladu. Používame ako prílohu.
Poznámka:
Kvasená zelenina sa ešte v prvej polovici minulého storočia podávala bežne k varenému jedlu, hlavne k mäsu. Až vplyvom priemyselného potravinárstva sa kvasenie nahradilo zaváraním (sterilizáciou) a konzervačnými látkami. Kvasená zeleninová príloha obsahuje živé kultúry, enzýmy a vitamíny a podporuje zdravé trávenie aj celkovú odolnosť.