Z kozieho mlieka takýto syr drží tvar, ak je z kravského, treba ho dať do nádobky s poodchýleným vekom, ktorá bude zároveň udržiavať potrebnú vlhkosť a výmenu vzduchu. Návod je podľa syru Mason Jar Marcellin z knihy Natural Cheesemaking.
Syr s týmto druhom plesne sa v obchodoch predáva pod názvom Hermadur.
Podrobné fotky z priebehu výroby nájdete pri článku Natural Cheesemaking: Making Jam Jar Marcellin na webe Milkwood.net.
Prísady:
- 3 l mlieka (nehomogenizovaného a nepasterizovaného, z dobrého zdroja),
- 0,5 dl hotového kefíru,
- ¼ zvyčajnej dávky syridla,
- 16 g soli bez jódu (ten pôsobí antibakteriálne, čo pri zrejúcich syroch nie je žiaduce).
Pomôcky:
- štvorlitrový hrniec,
- teplomer na varenie,
- k veľkosťou na hrniec,
- k tomu nižšie poháre s viečkom, v ktorých bude syr zrieť.
Postup:
Mlieko nalejeme do veľkého hrnca, zmiešame s kefírom, zohrejeme na 32 ºC a pridáme máličko syridla rozmiešaného vo vode. Ak použijete Syridlo Fromase®, vychádza to 0,25 ml na 3 l mlieka – toto množstvo si naberiem do striekačky a rozriedim ho v poldeci vody, a až potom dám do mlieka.
Mlieko s kefírom necháme v hrnci kysnúť aspoň dva dni. Obsah už nemusíme premiešavať – hrniec zakryjeme proti muškám a počkáme, kým sa na hladine nezačne tvoriť kožúšok – jemná béžová pleseň – bude to Geotrichum candidum, ktorá je súčasťou kefírovej mikrobioty ako aj surového mlieka. Táto jednobunková huba sa neskôr postará o béžové zamatové ošatenie syra a jeho zaujímavú chuť.
Zlejeme srvátku, môžeme si ju potom odložiť na výrobu urdy 
Odkvapkanie zvyšnej srvátke môžeme dopomôcť postláčaním 
Pod plachtičkou so syreninou (kefírovým tvarohom) mám cedidlo
Syreninu potom nalejeme do ka a necháme 8 až 12 hodín odkvapkávať.
Keď srvátka dokvapká, do syrových hrudiek primiešame potrebnú soľ, ktorá vytlačí ďalšiu vodu. k so syrom necháme ďalšie zhruba dva dni sušiť na vzdušnom mieste.
Syr zo ka potom natlačíme do polovice výšky nižších pohárov s viečkom. Viečko necháme pootvorené a poháre necháme stáť pri teplote medzi 10 ºC a 20 ºC.
V priebehu výroby syra si vystrieda hlavnú úlohu niekoľko bytostí z kefíru: Kvasinky na okrajoch syra vytvárajú zásadité prostredie – kyslosť, ktorá inak bráni množeniu mikroorganizmov rozvoju plesní, teda postupne zmizne. To otvorí cestu pre prácu mliečnej plesne Geotrichum candidum. Na povrchu syra v pohári sa vytvorí hrubší béžový kožúšok, pod ktorým sa syr začne roztekať a chuťovo meniť. Po pár dňoch poháre zavrieme a necháme dôjsť v chladničke, pár týždňov, mesiac i dlhšie.
Priebežne môžeme syry pozorovať a ochutnávať. Ak je na viečku pohára vyzrážaná voda, tak ju utrieme, aby vlhkosť nebola príliš vysoká. Syr bude v pohár postupne v priebehu dvoch mesiacov mäknúť a nakoniec bude celý tekutý. Chuť bude oproti tomu, na čo sme zvyknutí z obchodov, oveľa výraznejšia.