Nedávno sa ku mne dostalo zariadenie na domáce kvasenie zeleniny, od tých istých slovinských výrobcov, aký vyvinuli Kefirko na výrobu kefíru a Kefirko na výrobu kefírového syra. Medzi sviatkami som doň čo-to natlačil a dnes, po zhruba dvoch týždňoch, popíšem svoje dojmy.
Kefír a kyslá zelenina majú spoločné viac, ako len to, že oba sú prípady kvasenia potravín. Pri oboch ide o kyslomliečne kvasenie a niektoré druhy baktérií sú doma aj v kefíre aj v kyslej zelenine. Napríklad Lactobacillus plantarum, ktorý je známy svojím probiotickým pôsobením: pomáha predchádzať vzniku jedovatých látok v čreve, zmierňuje podráždenie čreva a pôsobí antimykoticky.
Niekedy ľudia používajú na podnietenie kvasenia nálev z predchádzajúcej várky, napríklad vodu z kyslej kapusty z predchádzajúceho roku. Podobne sa dá použiť aj kefírová srvátka – vodnatá časť zrazeného kefíru. Kefírová mikrobiota je veľmi pestrá a možno ju použiť aj pri ďaších kvasených výrobkoch, dokáže zastúpiť žitný kvas alebo pomôcť s kvasením pasterizovanej ovocnej šťavy. Podrobnejšie o tom píšem v knihe Domáci hojivý kefír.
V čom kvasiť?
Zelenina sa dá naložiť do kadečoho. V dávnej minulosti sa využívali jamy v zemi vystlané vrstvou listov, drevené aj kameninové súdky. Novšie sa používajú sklenené, umelohmotné a nerezové nádoby. Spoločným menovateľom je zamedzenie prístupu vzduchu a zároveň umožnenie odchodu vznikajúcim plynom, najmä oxidu uhličitého. Ak by bola nádoba vzduchotesne uzavretá, mohlo by ju roztrhnúť.
Prečo si na kvasenie zeliny kupovať zvláštne Kefirko? Je pekné, dobre navrhuté a účelné. Vyzerá takto:
Podrobnejšie o Kefirku na zeleninu
Malé Kefirko na zeleninu má objem 848 ml, to väčšie 1,4 litra. Na natlačenie kapusty na celý rok je to málo, na rýchle alebo dlhodobejšie pokusy s rôznymi kvasenými pochúťkami to stačí. Je skladnejšie ako kameninový súdok a ľahšie sa umýva. Podomácky zhotovené zariadenia na kvasenie bývajú súborom rôznych predmetov, väčšinou ich tvorí podmiska, nádoba a závažie. Oproti tomu, Kefirko je jeden celistvý kúsok. Hoci pozostáva z viacerých častí, je hotové a vyladené.
Okrem toho má oproti niektorým iným riešeniam zopár výhod a vychytávok:
- Sklenená nádoba sa ľahko umýva.
- Veko zabráni prístupu hmyzu.
- Vákuová pumpička odsaje časť vzduchu, čo zabráni rozvoju plesní na povrchu.
- Pružina so skleneným ťažidlom drží všetku zeleninu ponorenú.
- Uhlíkový ventil odchytí nežiadaný zápach.
- Na vrchnáku možno vyznačiť prvý deň kvasenia.
- Pravdepodobne sa vám vojde do chladničky.
- Prichádza s výborne spracovanou brožúrkou s receptami (od kimči, cez kvasené citróny až po nakladané vajíčka), žiaľ je len v angličtine.
Ako sa teda mal môj pokus?
Návod z brožúrky na prípravu rýchlokvaseného reďkovkového kimči (ázijskej kvasenej zeleniny výdatne doplnenej korením) som si mierne prispôsobil. Vzhľadom na to, čo som doma mal a vzhľadom na moje chute. Použil som okrem bielych guľatých reďkoviek pár kúskov cvikle a tekvice z vlastnej záhradky, ďalej mrkvu a cibuľu. Na okorenenie som pridal strúčiky cesnaku a kúsky čili papričiek.
Pri príprave kimči sa zelenina očistí, nakrája na väčšie kúsky a na noc sa naloží do slaného nálevu. Odporúča sa 2%, teda 20 dkg (jedna zarovnaná polievková lyžica) soli na liter vody. Na malé kúsky som zeleninu pokrájal až ráno, natlačil som ju spolu s trochou cesnaku a čili do Kefirka a zalial nálevom.
Kvasenie v Kefirku a v sedemdecových pohároch
Zeleniny som mal dosť, tak som pre porovnanie naplnil aj dva sedem-decové poháre. Do týchto som na zatlačenie zeleniny pod hladinu nálevu vložil menšie poháre naplnené vodou. Do jedného sedem-decového pohára som pridal lyžicu kefírovej srvátky, vlastne čiastočne zrazeného kefíru precedeného cez kávový filter. Takto mám toho viac čo porovnávať.
Obsah pohárov som po dvoch dňoch kvasenia pri izbovej teplote ochutnal. Kefirko mi pri tom ofrckalo fialovými kvapkami jeden kút kuchyne – zabudol som totiž na to, že je v ňom pružina. Ako som vrchnák povolil, vyšmykol sa mi a vyletel. Takže otvárať opatrne 🙂
Zelenina v pohári, do ktorého som na rýchle rozbehnutie kvasenia pridal kefírovú srvátku, bola nakyslá a chuťovo najlepšia. Ostatné dva poháre ešte potrebovali čas.
Chutný záver: Kefirko či obyčajné poháre?
Znova som ich ochutnal na štvrtý deň, zhodou okolností na Nový rok. Chute sa už viac-menej zrovnali, pohár s kefírovou srvátkou bol už len o niečo málo kyslejší ako ostatné. Vyhlásil som „pickles” za hotové a z tepla som ich presunul do chladu na balkón, aby sa kvasenie zastavilo. Chuťový dojem výborný!
Dnešnú nedeľu, zhruba po dvoch týždňoch, som sa k svojmu prvému jedlu dostal až o štvrtej poobede. Dopoludnia som behal okolo detí a potom som si spravil liečivý obrad so žabkou kambo. Po „kambe” sa odporúča len ľahké jedlo. V mojom prípade to bola ryža s domácim reďkovkovo-cvikľovo-mrkvovo-tekvicovým kimči. S výsledkom som bol napriek krajnej jednoduchosti veľmi spokojný.
A čo to Kefirko oproti obyčajným zaváraninovým pohárom? Je krajšie. Narozdiel od pohárov nepretieklo. Tie pretečú vždy a treba s tým počítať. Zápach v kuchyni nebol tak-či-tak, pri taktom to malom množstve a krátkej dobe kvasenia. Osobný dojem z Kefirka na kvasenie zeleniny je výborný – nadšene ho vítam v mojej kuchyni. A tých, ktorým sa vidí drahé, poteším. Rovnako dobrú zeleninu môžete mať aj v sklenenom pohári, ak ju vhodne zaťažíte.
Kefirko na kvasenie zeleniny môžete získať z internetového obchodíku Letti.sk, majú ho v dvoch veľkostiach a rôznych farbách. Rovnako cenná ako Kefirko bola pre mňa priložená brožúrka s návodmi čo-ako-s-čím kvasiť. Snáď bude čoskoro dostupná aj v slovenčine, keď nie v tlačenej podobe, tak aspoň v elektronickej. Otvorila mi totiž celkom nové obzory 🙂