V čom kefír? Sedemdecový pohár, hrniec či Kefirko?

Videl som už viac ľudí, ako sa pokúšali obyča­jný pohár nejako vylepšiť: sprav­iť si na kefírové zrnká nejaké vrecúško, aby nemuseli pre­lievať kefír cez sito, prí­padne použiť na výrobu kefíru skle­nený čajník so zabu­dovaným sitkom. Pre­tože…

Nie každý má rád oko­lo seba hro­madu riadu a ešte menej ľudí ho rado potom umý­va… Ja som si však zvykol, kuchyňu pracem bezmyšlienkovite, samovoľne – dokon­ca to na mňa pôsobí upoko­ju­jú­co. Je to krás­na prá­ca, po ktorej hneď vid­no výsle­dok 😀

Vlastne ja osob­ne som nikdy nerozmýšľal nad nejakým kefírovým “udelátkom”. Mám totiž rád jednoduché viacúčelové nástro­je 🙂 Skle­nená miska, umelohmot­né sito, drevená vareš­ka a pár sedemde­cov­ých pohárov:

Prí­padne, ak chcem kefíru viac lebo z neho budem robiť syr, vtedy použí­vam iné nástro­je:

• tri-a-pol-litro­vý pohár na mlieko z automatu,
• štvor­l­itro­vý hrniec,
• cedid­lo,
• syrársku ľanová plachtičku (tvarožník).

Do hrn­ca nedá­vam pri­amo kefírové jadro, ale naočku­jem mlieko v hrn­ci lyži­cou už hotového kefíru a dobre zamiešam. Väčší objem mlieka vtedy skvasí rovnomerne a po zhru­ba 36 hod­inách ho zvyknem mať hus­to­ty pudin­gu. Ten potom nale­jem do šatk­ou vyst­laného cedid­la, môžem ho nechať odkvap­ká­vať tam (prí­padne niečím zaťažiť) ale­bo v šatke zavesiť.

• 

• 

• 

• 

Je toho nára­dia viac, ale obyča­jné, jednoduché, prosté. Opro­ti tomu také­to vynálezy mi čas­to prí­du zložité, neohra­bané a zried­ka ladia oku. Záleží mi, aby veci, ktoré použí­vam, boli nie­len účel­né, ale aj pekné na pohľad, podľa možnos­ti. Nižšie uvádzam rých­ly prelet tým, čo všetko ľudia pre kefír vymýšľa­jú: 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Pred pár týždňa­mi ma však jeden z vynále­zov pred­sa veľ­mi zau­jal, a nie­len svo­jím diza­jnom. Je z dielne slovin­ských kefírových nadšen­cov. Naz­vali ho Kefirko a vyz­erá byť vychy­taný do naj­menších podrob­nos­tí. Rozhodol som sa naň pozrieť z bližšia a pori­adne ho preskú­mať.

• 

V jed­nom kefirku sú zabu­dované:

• redšie sitko pre zrnká kefíru aj hus­te­jšie pre kryštá­ly tibi­cos,
• odmer­ka na správny objem kefírových zŕn (a aj odmer­ka na množst­vo kryštálov tibi­cos),
• uzatvárateľné veko prepúšťa­júce vzduch a zároveň zabraňu­júce vstupu hmyzu
• a samozre­jme, skle­nený pohár na kys­nu­tie mlieka.

Výro­ba kefíru za použi­tia kefir­ka pre­bieha na dve doby. Najprv sa nechá na zhru­ba 24 hodín mlieko kvasiť za pomo­ci malého množst­va kefírových zŕn v kefirku. Výrob­covia doporuču­jú len 8 g na 300 ml mlieka (1 polievková lyži­ca). Výhodou je, že takého malé množst­vo klesne na spodok ponára. Kefírové mikroor­ga­nizmy dobre ces­tu­jú z dola nahor a pos­tup­ne sa rozšíria do celého obje­mu mlieka.

Osob­ne ma doporučené malé množst­vo kefírové jadra prek­va­pi­lo, sám totiž použí­vam násob­ne viac zrniek (15–30 g). Väčšie množst­vo jadra však spô­sobí, že v sebe zachy­tia vznika­jú­ci oxid uhličitý a začnú plá­vať blízko hladiny. Zho­ra dolu ces­tu­jú mikroor­ga­nizmy v mlieku slabšie, takže bez pre­mieša­va­nia by mlieko v spod­nej časti pohára kvasi­lo výrazne poma­lšie. Môj obľúbený sedemde­cový pohár teda raz za deň pre­trepať. Pár-sekun­dová záleži­tosť 🙂

• 

Pre doplne­nie: Vo vedeck­ých prá­cach o kefíre sa zvykne uvádzať ako najlepší pomer mlieka a kefírového jadra 5 až 10 %, čiže 15 až 30 gramov na 300 ml mlieka. Rozhodol som sa však poslušne nasle­dovať príbalový návod ku kefirku, v ktorom doporučo­vali prvot­né 24-hodi­nové kvase­nie (primár­nu fer­men­tá­ciu) s obje­mom zrniek podľa odmerky (zhru­ba 8 g). Podľa ich návo­du sa kefír vyrá­ba pri izbovej teplote a následne prí­padne nechá druhotne kvasiť ďalších 24 hodín v chlad­ničke a už bez kefírového jadra.

Výsle­dok? 

Veľ­mi jemne kys­lý kefír. Pre citlivý jazýček zači­a­toční­ka možno výborný, ja som však zvyknutý na trošku sil­ne­jšie nápo­je 😀 Avšak ľahká pomoc: stačí nechať prvot­né kvase­nie bežať trošku dlhšie. (Nie­len kým mlieko nezhus­tne a neza­čne byť trošku kys­lé, ale až kým neza­čne nechá­vať na stene skla stopy “riečnych korý­tok”.) Až potom ho môžeme cez zabu­dované kefirkové sitko zli­ať a uložiť na druhot­né kvase­nie do chlad­ničky, či do chladu v komore. Výsle­dok si spravíte práve taký, aký máte radi 🙂 

• 

Kla­dy Kefir­ka by som zhrnul tak­to:

• menej umý­va­nia riadu (a výrazne menší riad!),
• menšie nároky na priestor v kuchyni,
• pekné na pohľad,
• prib­alená brožúr­ka s veľ­mi zau­jí­mavý­mi recep­ta­mi s kefírom,
• prispô­sobené výrobe kefíru aj tibi­cos,
• možnosť použiť aj na klíče­nie semi­enok ale­bo na čaj či prek­vap­ká­vanú kávu.

A zápory?

• Ak je hotový kefír hus­tý, z Kefir­ka tečie cez zabu­dované sitko veľ­mi poma­ly – takže ho tre­ba nechá­vať kvasiť len kratšie a zhus­tnúť až potom sce­dený v chlad­ničke.
• Môj prvý dojem bol, že Kefirko môže byť výborné na ces­ty: malé, sklad­né – avšak ukáza­lo sa, že aj pri riadne zati­ah­nu­tom vrch­náku stačí len malé buch­nu­tie na to, aby sa závit uvoľnil, takže do bato­hu ani do auta to nie je.
• Opro­ti sedemde­cov­é­mu poháru výrazne vyššia cena.

Avšak, ak by ste si chceli robievať kefír doma časte­jšie a jed­iné, čo vás odrádza, je babranie s niekoľký­mi väčší­mi kus­mi riadu – kefír zato určite sto­jí. Len si pre­miet­nite, koľko peňazí bežne človek nechá­va v lekárni: pravidel­né pitie kefíru ma dobre vedecky položené pri­aznivé účinky na zdravie, okrem iného pomáha správne nas­taviť čin­nosť imu­nit­ného sys­té­mu a vyladiť tráve­nie. Trid­sať Euro je pomerne dosť, Kefirko je však z poc­tivého skla a plas­tu a s tro­chou šťas­tia ho máte na desaťročia.

Ak vás Kefirko zau­ja­lo, je možné ho objed­nať v inter­ne­tovom obchode Letti.sk, ktorý ponú­ka aj hromád­ku iných pekných vecí.

Výrob­covia kefir­ka ponúka­jú aj ďalší zau­jí­mavý nástroj: Kefirko na syr. To som skúšal tiež a páči­lo sa mi dokon­ca viac ako zák­lad­né Kefirko. Moje dojmy si prečí­tate v článku:

Kefírový syr: Syrárs­ka plachtič­ka či Kefirko?