Plnohodnotná výživa

Plnohodnotná výživa

Zdroj obráz­ka: Arvid a Hana zo Sekiera

Aby boli ľudia zdraví a⁠ telesne aj duševne sil­ní, potre­bujú mimo iného zdravé a⁠ plno­hod­not­né jed­lo. Taká­to výži­va deťom umožní zdra­vo sa vyví­jať a⁠ dospieť na zod­poved­ných sil­ných slo­bod­ných ľudí, ktorí žijú naplno, tvori­vo a⁠ šťast­ne – ľudí, ktorých živ­ot napĺňa.

Priemy­sel 19. a⁠ 20. storočia však nepotre­bo­val slobod­ných a⁠ sil­ných ľudí, ale pod­da­jných robot­níkov a⁠ posluš­ných úrad­níkov. Priemy­sel­né potraviny boli pôvodne vyví­jané pre potre­by armády, ako rých­le a lac­né rieše­nie. V dô­sled­ku hos­podárskeho tlaku, násil­ia či prostredníct­vom mas­mé­dií boli však pos­tup­ne pre­sadené na väč­šine úze­mí Zeme. Priemy­selné po­traviny slúžia pre­dovšetkým mocen­ským záuj­mom prie­myslu – nie ľuďom.

Rozvoj priemys­lu mal aj svo­je dobré stránky. Boli časy, keď si vývoj spoločnos­ti žiadal robot­níkov. Dnes však už v to­várňach pracu­jú robo­ty. Doba sa prud­ko mení a⁠ dôležitý­mi ľud­skými vlast­nosťami už nie sú poddaj­nosť, prispô­sobe­nie a⁠ slepé nasle­dovanie pokynov – ale tvo­rivosť, samostat­nosť, vnú­torná sila, duševné zdravie a⁠ vy­rovnanosť.

Priemysel­né poľno­hospodárst­vo nez­abezpečí celist­vý rozvoj ľudskej bytosti. Zdravý sedli­acky rozum napovie, že kra­vy, ktoré žijú vo veľko­chovoch, málo sa hýbu a⁠ dostá­vajú žrať zmes zrna, sena, GMO sóje, múčky z⁠ rybieho odpadu a antibiot­ík, budú dávať iné mlieko ako tie, ktoré sa pasú v⁠ stá­de, vonku na ze­lenej lúke, na daž­di, vetre a⁠ slnku. Len výrob­ky pochádza­júce od zdravých zvier­at žijú­ci­ch v ich prirodzen­om pro­stre­dí sú človeku prospešné a⁠ zdravé.

V mlieku z⁠ prie­mysel­ných chovov budú chýbať isté kľúčové výživové zložky. Samé zvier­atá sú totiž neduživé a⁠ v⁠ akom-takom stave udr­žiavané za pomo­ci liečiv. Toto je prostá prav­da, ktorou sa na zisk a⁠ monopol zam­er­aný priemy­sel ne­chváli. Mé­diá, ktoré sú šíriteľ­mi kultúry, sú s⁠ priemy­sel­ný­mi potravinárs­kymi mono­polmi nezried­ka pre­viazané a to je dô­vod, prečo sa o⁠ tých­to závažných otázkach v⁠ spoločnos­ti veľa nehovorí.

Celosve­to­vo však pôsobí niekoľko združení, ktoré sa zdravej strave venu­jú a ktoré nie sú pri­amo či nepri­amo na­pojené na nijakú mocen­skú záu­j­movú skupinu. Jed­nou zo spoločnos­tí šíriaci­ch osve­tu v⁠ oblasti plno­hod­not­nej výživy je nadá­cia West­on A. Price Foun­da­tion (WAPF) pre múdre tradí­cie v jedle, poľno­hospodárstve a zdravovede.

Vedomosti oslobodzujú

V skratke uvádzam niekoľko kľúčových bodov vychá­dzajúc pri tom z brožúrky ZÁSADY ZDRAVÉ STRAVY, ktorú spracov­ala Wes­ton A. Price Foun­da­tion. Podrob­ne­jšie sa do­čítate na webe nadá­cie: www.westonaprice­.org (v anglič­tine).

  • Biely cukor a⁠ jedlá z⁠ bielej múky boli zbavené mine­rá­lov a⁠ vita­mínov, čo viac, v priebe­hu tráve­nia ľud­ské telo o tieto lát­ky ešte ober­a­jú. Aj mod­erné celo­zrnné výrobky môžu viesť k⁠ nedos­tatku min­erálov. Naopak, plno­hodnotné kvase­nie robí min­erá­ly v⁠ obil­ninách pre telo do­stupnými. Dobré je tradičné celozrn­né kváskové peči­vo. Sladiť je vhod­né len stried­mo, najlepšie suše­ným ovocím či medom.
  • Rastlin­né ole­je z⁠ rastlín z⁠ mierne­ho pod­nebia (slnečnico­vý­, sójový či rep­kový) by sa mali jesť len stried­mo a⁠ v⁠ tepelne ne­spracovanej podobe. Vyváženým pomerom ome­ga‑3 a omega‑6 mast­ných kyselín vyniká za stu­de­na liso­vaný ko­nop­ný olej. Pre te­pelné spraco­vanie sú vhod­né vý­lučne ole­je z⁠ tep­lejších zeme­pisných pásiem: naprík­lad olivový či kokosov­ý olej.
  • Ľud­ské telo potre­bu­je pre zdravý vývin živo­číšne tuky, mas­lo a masť, najlepšie od zvier­at, ktoré sa pás­li vonku pod slnkom a⁠ žili pre­važne na svo­jej prirodzenej potrave. Stuže­né tuky vyrobe­né z⁠ rafi­no­vaných rastlin­ných ole­jov sú vy­slovene škodlivé s⁠ násled­kami pre ďalšie po­kolenia.
  • Sóju v podobe tofu či sójového mäsa je vhod­né jesť len veľ­mi zried­ka. Vhod­ne­jšie sú tradičné fermen­tované sójové vý­robky (tem­peh, sójová omáč­ka či miso), ktoré nepochádza­jú GMO prie­mysel­ného poľ­nohospodárstva.
  • Kys­lé kvasené zeleni­nové šalá­ty a prílo­hy pod­poru­jú trá­venie a vstre­bá­vanie živín – sú⁠ dô­ležitým doplnkom k⁠ varen­ej strave, pri ktorej dôsled­kom tepel­ného spracova­nia klesá podiel niek­torých vita­mínov.
  • Nie len zeleni­nový vývar je hod­not­ný – poc­tivý vývar z⁠ kostí obsahu­je množst­vo min­erálov v⁠ ľahko dos­tup­nej po­dobe a môže pôso­biť vyslovene lieči­vo.
  • Mliečne výrobky prospieva­jú len vtedy, keď⁠ prešli mlieč­nym kva­sením či zrením: teda prirodzene kys­lé mlieko, kefír či zre­jú­ci syr. Vte­dy⁠ ob­sahujú druho­vo rôz­norodú zmes prospešn­ých živých kultúr, ktorá robí mliečne výrobky strá­vi­teľ­nejší­mi a⁠ výživ­nejšími. Najlepšie, ak sú vyro­bené zo surového mlieka (nehomo­geni­zova­ného, nepas­terizo­vané­ho, nesušeného).
  • Mod­erné spra­co­v­anie potravín naše jed­lo umŕtvu­je, ale tradičné spô­so­by uchová­va­nia a⁠ prí­pravy (namáčanie, klí­čenie, kvase­nie či zre­nie) obsah živín zvyšu­jú a zlep­šujú ich vstrebat­eľnosť – to platí pre ovo­cie, orechy, zelen­inu a rov­nako aj pre mäso a mlieč­ne výrobky.

Nie len pova­ha jed­la a jeho prípra­va ovplyv­ňu­je zdra­vie člove­ka – dôležité sú tiež okol­nos­ti pri­jí­ma­nia po­tra­vy: cítiť sa pri jedle dobre, uvoľniť sa, sús­to dô­klad­ne požuť a⁠ vychut­nať si ho. Pre zdravé zaží­vanie sú veľ­mi hodnotn­é aj doby hladu medzi jed­la­mi. Vtedy sa cez škvŕka­nie v bruchu (odbor­ne pove­dané: cez hladové kon­trak­cie) vyčistí obsah ten­kého čre­va. Všetky mikroor­ga­nizmy tú vtedy sil­ný­mi sťah­mi vytla­čené tam, kam patria: do hrubého čre­va.

Ak by ostali v tenkom čreve, rých­lo pre­ras­ta­jú a po­stupne narušu­jú sliznicu. Do krvi sa potom dostá­va­jú nežia­dúce látky – výsled­kom býva nie len podráž­dený imu­nitný sys­tém, ale aj celý podráž­dený či napätý človek. Boj vnútri v⁠ človeku sa pre­mieta aj do nas­tave­nia a vzťa­hov vo von­kaj­šom svete: Rôzne látky a hor­móny v krvnom obe­hu pri­amo ovplyvňu­jú náladu člove­ka. Zdrav­iu veľ­mi prospešný je aj jed­no­dňový úplný pôst, naprí­klad raz za týždeň či dva.

Vyššie uve­dené odporúča­nia nie sú v súlade v⁠ súlade s⁠ viac­erý­mi dnes rozší­renými stravo­vací­mi presvedče­ni­a­mi: Veg­e­tar­ián­st­vo ani veg­án­st­vo nás totiž nezachráni.

Nie jede­nie mäsa spô­sobuje eko­log­ické katas­tro­fy, ale ne­schopní, ne­ve­domí, nenásyt­ní, neuko­jení, nespo­kojní ľudia. Plnohodn­otná stra­va je jed­ným s⁠ prostried­kov, ako po­môcť ľuďom k⁠ vy­spelosti – k⁠ tomu, aby pre­stali lietať du­chom ne­prítomní a⁠ žiť uza­vretí a⁠ ustrašení vo svo­jich vzduš­ných zámkoch. Výživná tradičná stra­va nám pomôže upo­kojiť sa a uzem­niť sa, celist­vo sa nasýtiť, naplniť a⁠ náj­sť šťastie a⁠ ra­dosť v⁠ pestrej hre príbe­hov Zeme!

Priemysel­né poľ­no­hospodárstvo a⁠ lány monokultúrne pesto­vanej ku­ku­ri­ce, sóje, rep­ky, slnečnice či pšenice nám šťast­nú bu­dúc­nosť nez­abezpečia. Naša živá Zem, jej bytosti a⁠ ekosyst­émy po­trebujú čle­nitú rôz­norodú kra­jinu. Rov­nako ako chrá­nené ob­lasti potrebu­jeme aj⁠ živé vidiecke oblas­ti s⁠ prírod­ný­mi gaz­dovstvami a⁠ pasien­ko­vý chov dobyt­ka citlivý k⁠ miest­nym prí­rodným pod­mienkam.

Nádej pre budúc­nosť nám nez­abezpečia tech­nológie, ale ľudia! Tí ľudia, ktorí sú dnes ešte deť­mi. Zachrá­nia nás matky, ktoré svo­je bábätká cítia a ctia ich prirodzené po­treby. Tie matky, ktoré svo­je deti riadne kŕmia nie premysl­enými nápo­j­mi a kašička­mi – ale vlast­ným ma­terským mlie­kom, citlivosťou, úc­tou, pri­jatím, na­hým doty­kom a⁠ lásk­ou…

Za­chránia nás otcovia, ktorí sú sku­točne a plne muž­mi, muž­mi slo­va a⁠ činu. Rázni aj lásky­plní duševne vyspelí mu­ži doká­žu nas­taviť priemys­lu zdravé hran­ice a⁠ vy­rovnane si za­stať to, čo je správne: svo­ju zem – a s ňou spo­jenú zdra­vú plnohodnotnú­ stravu.


Pozri aj:

Kefír je tvorený zák­lad­nou kultúrou – kefírovým jad­rom, kto­ré získaš od nie­koho, kto si sám doma kefír vyrá­ba. Ak niko­ho
Kefír je kys­lý mliečny nápoj, ktorý pod­poru­je celkové zdra­vie. Mimo toho, že chutí a⁠ zasýti, obsahu­je tiež pestrú zmes pro­bi­otick­ých
Kni­ha Domá­ci liečivý kefír sa vypredala, avšak – medz­iča­som vznikla nová kefírová kniž­ka s mierne pozme­neným názvom: Domá­ci hojivý kefír.